Poznáte to.. Máte kamarátov zo školy, práce, sídliska či spolku dôchodcov a na sociálnych sieťach spolu predebatujete dlhé hodiny. Rozoberáte zaujímavosti, aktuálne dianie, trápne obrázky s vtipnou pointou alebo sa jednoducho prebudíte a máte chuť povedať: ,,Ránečko, prajem vám krásny deň!“
Poviem vám úprimne- ja osobne sa každý deň budím do dňa, kedy zdravím svojich úžasných kolegov prostredníctvom internetu, pretože mám to šťastie a pracujem na plný úväzok vo vydavateľstve, ktoré mi dáva krídla. Nie, nie je to energeťákom, počas pracovnej doby pijem výhradne čierny čaj. 🙂 No viete ako to chodí. Za klávesnicou a obrazovkou je každý pán, no z času na čas je celkom fajn stretnúť tie šialené tváre z fotiek aj v realite.
Na prvé stretnutie s mojimi kolegami si pamätám TAKMER celkom presne. Písal sa rok 2015 a po roku spolupráce s Next Media Group som konečne mala možnosť spoznať všetkých tých ľudí, ktorí mi boli povedomí len z fotiek a komunikácie. Bože, ako trápne som sa cítila, keď som vošla do podniku, v ktorom sme mali vianočný večierok. Neprirodzene nastajlovaná do sukničky som ledva prešla z auta ku stolu v štekloch, ktoré po dlhom čase nahradili moje milované Conversy, nasadila som úsmev číslo 19 a prehodila všetky vyžehlené vlasové príčesky. Pcha, trapka s roztrasenými kolenami sa usadila ako Femme Fatale do hlbokého kresla a túžobne očakávala, čo bude nasledovať. Na úvod poviem, že som bola presvedčená o úžasnej atmosfére, ktorá bude panovať, maximálne dvoch pohároch vína a odchode spať s úsmevom na tvári s tým, že ostatní budú očarení mojim prirodzeným šarmom. Veď tu mám predsa šéfa, všetko bude jednoznačne distingvované. Poviem vám to takto..
Ak vám niekto niekedy bude tvrdiť, že v našom vydavateľstve sa konajú legendárne párty, môžete si byť istí, že netrepe. Pre info- z vianočného večierka sme s rehotom odchádzali na čele s riaditeľom na diskotéku, lebo vraj chce tancovať a ja, čo som sa hrala na autoritatívnu krásavicu, ktorá bude s nadhľadom sedieť v kúte, som sa bosá točila v rytme samby na parkete s rozpaženými rukami, či už hrali Kmeťoband, Britney Spears alebo Metallicu. Spať sme išli v čase, kedy už kohúty kikiríkali, aby prebudili zvyšok sveta, ktorý sa mal pozerať, ako NMG kráča na hotel v tej najlepšej nálade. A že sa udiali legendárne veci! Ak by ste však predpokladali, že ráno sme sa všetci rozpŕchli s pocitom trápnosti a spoločenského úpadku do svojich kútov Slovenska, rovno zabrzdite. My sme totiž kolektív! Raňajky v McDonalde a ľadová Cola boli v tom momente na nezaplatenie a my sme pokračovali ďalej. 🙂
Od okamihu, kedy sa na vianočnom večierku pretrhli prvé mentálne bariéry, som sa tešila na každé stretnutie s mojimi kolegami. Či už to bola kvartálna porada na Donovaloch, dovolenkoporada v Chorvátsku (áno, skutočne máme za sebou aj takéto dobrodružstvo) či víkend na Krahuliach, z každej som si odniesla také neuveriteľné zážitky, že je len veľmi ťažké ich všetky vymenovať. Legendárne hlášky, legendárne okamihy, legendárne situácie, legendárny Punk-kapitán, legendárne lievance, legendárne čajky, legendárna stužková, legendárne #ľúbimevás #nevidímevás #150niejenapokutu, legendárne pokuty!, legendárni ľudia! Od môjho prvého stretnutia s priateľmi a kolegovcami z NMG ubehol rok a ja som vďačná, že podľa mýtov a legiend som ich mohla stretnúť aj tento rok- opäť na vianočnom večierku. Žiaľ, tento večer je pre mňa kapitolou, ktorú si vôbec nepamätám 3:-), nakoľko zábava premohla všetku moju dôstojnosť. Viem však, že mám okolo seba ľudí, ktorí stoja pri mne, ktorým dôverujem a ktorí patria medzi mojich priateľov. <3
A keďže sa už dnes neviem dočkať ďalšej porady, z ktorých majú zamestnanci v iných firmách zväčša strach, s ,,kolegyňami“ ideme pařit aspoň na pravé vianočné do Prahy. Možno vám napíšeme firemný report 🙂
