Na ten deň si pamätám, akoby to bolo včera. V tom čase som finishovala šiesty rok mojej pracovnej kariéry v jednej z najväčších cestovných kancelárií na Slovensku, keď sa mi na stole objavil mužský magazín Slovak Man. Hmmmm, pracovať či ho rýchlo prelistovať? Zvíťazila moja zvedavosť a túžba sa aspoň na chvíľu uliať z toho stereotypného kolotoča, a tak som otvorila prvú stránku tajomnej chlapskej komnaty, môj prvý kontakt s Next Media Group.
Nech to znie ako akékoľvek trápne klišé, magazín sa mi páčil od prvej stránky po poslednú a keď som na jednej z nich objavila inzerát, že hľadajú redaktora, cítila som to ako výzvu. Ale čo výzvu, brala som to ako jasný odkaz zo samotného neba napísaný priamo a výhradne pre mňa. TY- Diana, dostala si do rúk časopis, ktorý si otvorila práve preto, lebo v ňom TAKTO OKATO svietila TVOJA príležitosť. Hmmmm, áno, možno pozerám trochu viac amerických komédií ako je vhodné, ale k veci. 🙂 Keďže ja sa výziev nebojím, odfotenú adresu v telefóne s kontaktom na zodpovednú osobu som pri sebe nosila ,,LEN“ pekných pár týždňov. O čom napíšem? Čo ak ma opäť odmietnu? Čo ak budem trápna? Bolo to presne 13. decembra 2014 v noci, keď som sedela v izbe a mali sme po firemnom večierku. Sadla som si za môj krásny nový stôl, napísala článok a mala som neuveriteľné nutkanie ho okamžite publikovať svetu ako nenormálne posolstvo. Áno, ako keď si napíšete status na Facebook, ktorý má nulovú výpovednú hodnotu. Nuž, založila som si teda novú mailovku, do správy natiahla trápne ženské riadky (áno, stále na chlapskú stránku) a neskôr poslala pod cudzím menom šéfredaktorovi Ondrejovi. Vyšlo to. Neviem, či som doslova prestala dýchať, keď mi Ondrej po dvoch týždňoch odpísal, že ,,OK“, alebo som jednoducho onemela, ale bol to pociiiiit na nezaplatenie! Tak som vedela, že rok 2015 bude naozaj výnimočný!
Keď sa Ondrej na chvíľu odmlčal, neváhala som a aby som sa mu pripomenula, poslala som ďalší článok s typicky ženským frustrovaným nadpisom: ,,Nebola som na plese.“ Vedela som, že nezodpovedá štruktúre magazínu Slovak Man, no keď sa mi raz ozval, chcela som ísť naplno. Moje príspevky, tak ako všetkých ostatných redaktorov, prešli ďalším kolom schvaľovania u zástupkyne Ondreja, u Slávky. Pokorne som prijala všetku kritiku (a že jej nebolo málo), ale bola som pripravená makať na plné obrátky. O živote redaktora som dovtedy netušila takmer nič. V škole vám síce povedia, čo je to syntax, ale nepovedia, ako si vyhľadať tému. Naučíte sa mechanicky trepať poučky o štylistike, ale ako reálne štylisticky upravená veta vyzerá, o tom nemáte ani páru. Chúďatko Slávka s Ondrejom ma dostali do rúk ako také hlupučké teliatko a vymodelovali zo mňa kvalitnú kra…, teda… Človeka, ktorý má vo veciach jasno. 🙂 Ale naspäť k téme. Keďže môj kritický článok ohľadom šiat na plese stále nezodpovedal mužskej tematike, 19.1.2015 ráno som si v práci otvorila mail, kde ma čakala NEUVERITEĽNÁ ponuka, ktorá mi navždy zmenila život! ,,Ten tvoj druhý článok o plese sa, bohužiaľ, do nášho časopisu nehodí. Ale mám pre teba návrh, je trošku šialený a zajtra si budem trieskať hlavu, čo som ti to napísal – ale ponúkam ti miesto šéfredaktora v novom magazíne SLOVAK WOMAN, išla by si do toho? Celkom aj dúfam, že mi napíšeš, že by si to nebrala, pretože by to znamenalo mrte veľa roboty pre mňa.“?
Blázon!!!! Nešla? Čo????? Infarkt vystriedal triašku, nadšenie, endorfíny zaplavili moje telo.. Už chápete? SPLNIL SA MI SEN! Popravde, po vytriezvení som mala pocit, že ma skúša, robí si žarty alebo si to jednoducho rozmyslí. Až kým som na druhý deň nemala reálne zostavenú kompletnú stránku Slovak Woman, moje dieťa, ktorému momentálne venujem všetok čas. Zistila som, že tak, ako sa mienim písaniu venovať profesionálne ja, tak som natrafila na ľudí, ktorí sú maximálne pohltení svojou prácou a tým, že môžu dokázať niečo veľké. Človek sa zväčša stretáva s pasívnymi ľuďmi, ktorí povedia ,,OK, poďme do toho!” a nič sa nedeje mesiace. Toto však bolo iné.
Ľudia, ktorí sa stretli v Next Media Group sú jednoducho výnimoční. Či už máte otázku, problém, tešíte sa z niečoho, chcete uspieť alebo jednoducho vedieť, že ste skutočne jedinečnou osobnosťou, potom ste s nami na tom správnom mieste. Voľnosť, sloboda, chuť napredovať, pozitívny feedback od šéfa a nielen buzerácia ako v nejakej výrobnej fabrike. Viete, nie každý má to šťastie, že môže pracovať tak, ako to súkromná situácia vyžaduje. Všetci občas máme svoje osobné dôvody, kedy jednoducho potrebujeme byť doma, kedy potrebujeme porozumenie a kedy potrebujeme cítiť podporu svojich kolegov. Ja mám to šťastie, že môžem byť produktívna z domu, mám tých najlepších spolupracovníkov na celom svete a s hrdosťou vyhlasujem, že sú VRÁTANE ŠÉFA! mojimi blízkymi priateľmi. Áno, páči sa mi to, pretože koľko voľnosti dostávam, toľko mojej oddanosti sa našej redakcii plnohodnotne vracia. Vážim si každý jeden deň, ktorý som súčasťou NMG a na oplátku zo seba dávam maximálne maximum. A viete, čo je sila? Keď ste odcestovaná, stratíte internetový signál a kolegyne Slávka s Ivet vám BEZ JEDINÉHO slova povedia: ,,Kašli na to, užívaj si to tam, my to potiahneme za teba!“ Hmm, a čo na to šéf? Vraj ho nemám otravovať, ale odložiť počítač, telefón a dovolenkovať, vraj potom sa uvidíme. 🙂 Decká, zbožňujem vás! 🙂
