Ak raz niečo človeka baví a fascinuje a zároveň vie, že by sa tým mohol v budúcnosti teoreticky aj živiť, mal by si ísť tvrdo za svojim snom. Mojim „drím džobom“ bola odjakživa práca v médiách.
Na strednej, asi osem rokov dozadu (myslím, že to bolo v maturitnom ročníku), sme museli všetci študenti povinne navštíviť školskú psychologičku. Robili sme testy, ktoré nás mali nasmerovať pri výbere vysokej školy. Ja som v tom mala celkom jasno – buď masmediálka, alebo nič. Jedna z otázok bola „kde sa vidíš o desať rokov“?. Odpovedala som niečo v zmysle, že o desať rokov sa vidím, ako sedím pri káve na svojej terase a píšem do Evy (vtedy som si myslela, že Eva je topka). A kde som teraz? Sedím u seba v obývačke, keďže na terase sa sedieť nedá, veď je zima, popíjam kávu a píšem pre Manmagazin.sk. Pre magazín, ktorý získal za svoju krátku existenciu nespočetné množstvo priaznivcov, pre magazín, ktorý momentálne denne číta viac ako sto tisíc ľudí, pre magazín, ktorý v počte fanúšikov na Facebooku a ich interakciou dokázal za niekoľko mesiacov predbehnúť dokonca aj moju, vtedy vysnívanú Evu.
A ako sa začal môj príbeh v Next Media Group? Tak, že žiadne NMG ešte ani neexistovalo.:) Po ukončení VŠ som ako väčšina absolventov bola bez práce a profesia bola v tom období mojím najnavštevovanejším webom. Vzhľadom na to, že som vyštudovala masmediálku, prioritne som prahla po ponukách súvisiacich s týmto oborom. Medzi nimi sa objavila aj tá, ktorá hľadala redaktorov do úplne nového printového magazínu pre mužov. Keď som si predstavila, že mám písať do časopisu s holými babami, nebola som tým veľmi nadšená. Lebo dovtedy bol môj obraz takýto – časopis pre mužov = Playboy = holé ženy. Ale reku skúsim.:) Poslala som teda nejaké dva hudobné články, pričom sa mi dostalo odpovede, že vraj nemám zmysel pre vtip. Moje ego, ktoré ma dovtedy držalo v domnienke, že som celkom vtipná, dostalo trošku facku, ale nevadí, prežila som. O pár dní mi od šéfredaktora Ondreja prišiel email, že ma víta vo svojom tíme. V ten moment by som od radosti vystrieľala všetky ohňostroje sveta.
Môj prvý počin bol rozhovor so známym raparom Kalim, ktorý bol uverejnený v prvom vydaní SLOVAK MAN. Mal mnoho pozitívnych ohlasov a tie ma, samozrejme, inšpirovali k tomu, aby som šla vpred. Nasledovali ďalšie články, ale primárne som sa venovala hudbe, koncertom, sem-tam nejakým rozhovorom. Všetko som to robila vo svojom voľnom čase, len ako koníček, čomu vtedy chápali asi len ľudia majúci rovnaký sen ako ja – v budúcnosti sa živiť prácou, ktorá by ich zároveň aj bavila. Po polroku sa ale tento sen stal realitou a ja som sa stala Ondrejovou pravou rukou.
Začiatky však vôbec neboli jednoduché, takmer na všetko sme boli sami dvaja, takže písať len o tom, čo by ma zaujímalo, neprichádzalo do úvahy a často som sa pasovala s témami, ktorým som ako žena vôbec nerozumela. V tom čase sme začali rozbiehať aj web, takže práce sme mali vyše hlavy, navyše nás v rámci časopisu tlačili termíny, a tak boli podmienky neporovnateľne ťažšie s tými aktuálnymi. Nakoniec sme ale vydávanie časopisu po jednom roku stopli a začali sa venovať výlučne webu. Pribrali sme ďalšiu posilu a potom ďalšiu, ďalšiu a ďalšiu. Všetci redaktori fungovali na rovnakom princípe ako aj teraz – píšeš, o čom chceš a kedy máš chuť, samozrejme, aby to malo osoh pre obe strany – čítanosť. Napriek tomu, že sme sa v redakčnom tíme osobne nepoznali a komunikovali výlučne cez email alebo Facebook, naše vzťahy boli, dovolím si povedať, výborné a bavili sme sa medzi sebou všetci ako starí kamoši. Na prvom stretnutí, čo bolo presne minulý rok o takomto čase na vianočnom večierku, sme konečne videli, či niekoho profilovka klame alebo je v skutočnosti ešte krajší ako na nej. A odvtedy naše spoločné stretnutia milujem. Byť s ľuďmi, ktorí sú nielen super kolegovia, ale aj kamaráti, s ktorými vás spája rovnaká vášeň a zároveň cieľ byť najlepšími. Vždy si vieme pomôcť, podporiť sa, ale aj skritizovať, keď je treba. A hlavne sa veľa, veľa smiať! Fungujeme ako veľká rodina na čele s našim najlepším „otcom“ Ondrejom a aj to je jeden z dôvodov, prečo sa nám darí.
Čím ďalej, tým viac si uvedomujem, aká som hrdá na to, že som vydržala, že som Ondrejovi verila, že som ako jediná z časopisového tímu nezdupkala, keď bolo zle, že sa naplnilo to, čo som každému predtým vravela, aj keď ostatní sa mi smiali, že niečo robím zadarmo, či som normálna. Kedysi sme boli nikto, dnes sme niekto a to považujem za svoj aj náš najväčší úspech, že sa nám s Ondrejom naozaj z ničoho podarilo vybudovať značku, ktorú dnes pozná takmer každý – najčítanejší online magazín pre mužov. A že sa postupne popri ňom stihnú vyliahnuť aj ďalšie úspešné magazíny, o tom sa mi ani nesnívalo. A nesnívalo sa mi ani o tom, že raz budem mať šéfa, ktorý je obrovský motivátor, skvelý človek, ktorý vám vždy, naozaj vždy so všetkým ochotne pomôže. Kým som nespoznala Ondreja, neverila by som, že existujú aj takíto šéfkovia.:)
Ale snívalo sa mi o tom, že raz budem robiť v médiách, že ma to bude baviť, že si tým dobre zarobím, že sa veľa nasmejem, že občas si popíšem aj s celebritkami, a to, že nemusím vytiahnuť ani päty z domu, je neuveriteľný bonus, ktorý si uvedomíte za každým, keď uvidíte, že vonku prší, že je zima a vy sa môžete „v robote“ vyhrievať pod perinkou vo vlastnej posteli. Pri takejto práci vám bude úplne jedno, či je piatok alebo pondelok. A navyše, ten pocit, keď idete na koncert Majka Spirita, na ktorý čaká kilometrová šóra a vy ju celú preskočíte a idete si po vip vstup, má tiež niečo do seba.:D
Inak, keď vidíte pri rôznych inzerátoch na profesii text „Sme mladá, dynamicky sa rozvíjajúca firma“, tak si asi pomyslíte, že aké klišé. Ale o Next Media Group to platí doslovne. Pred dvomi rokmi sme mali Manmagazin s cca 3000 návštevami za deň. Ondrej mi v tom čase vraví – náš cieľ bude v ďalšom roku dosiahnuť 30 000. Vtedy som mu neverila, lebo z 3000 spraviť 30 000 sa zdá byť ako nemožné. Dnes sa naša denná návštevnosť pohybuje od 100 000 do 150 000 za deň. Za dva roky sme ako vydavateľstvo prišli na trh s ďalšími siedmimi magazínmi a každý z nich rastie raketovou rýchlosťou. Ja verím, že keď to takto pôjde ďalej, čo na čele s Ondrejom určite aj pôjde, raz budeme najúspešnejším a najlepším vydavateľstvom na trhu a značkou, ktorú bude poznať naozaj každý.
